Plasty

Posledná aktualizácia: 24.7.2019 | Zdroj: Kam s nimi - Vše o třídení a recyklaci odpadů a www.naturpack.sk

Dokážeme si vôbec predstaviť život bez plastov? Veľmi ťažko, z plastov je skoro všetko okolo nás, predovšetkým rôzne obaly (až 80% obalov je z plastov), ale napríklad aj oblečenie. Plasty, niekedy nepresne označované „umelé hmoty“ (tento názov vychádza z pocitu ľudstva, že vyrobilo niečo čo nie je v prírode) sa vyrábajú z ropy – stále však nepoznáme potenciálnu alternatívnu výrobu. Ich (nad)spotreba je podmienená aj životným štýlom, žijeme v „dobe plastov“... (Čo s tým?)

• Plasty tvoria približne 7% hmotnosti v celkovom množstve komunálneho odpadu.
• Plasty sa vyrábajú z ropy, ktorá je neobnoviteľným prírodným zdrojom.
• Plasty majú síce relatívne malú hmotnosť, ale veľký objem.
• Plasty je možné recyklovať len obmedzene.
• V prírode sú vďaka svojim vlastnostiam plasty takmer nezničiteľné.
• Z triedených plastov sa vyrábajú rôzne drte, ktoré sa následne opäť spracovávajú.
• Plasty nie je v domácnostiach z hľadiska spracovania nutné umývať ani triediť, ale mali by sme čo najviac zmenšiť ich objem.
• Z PET fliaš nie je nutné oddeľovať etikety a uzávery a pod.
• Plasty je možné energeticky využiť spaľovaním. V súlade s hierarchiou odpadov by malo byť prioritou prechdzanie vzniku odpadov a recyklácia.

Čo sú to vlastne plasty a ako sa vyrábajú?

Plasty označujú syntetické alebo polosyntetické polymerizačné produkty, ktoré sú zložené z organických kondenzačných alebo prísadových polymérov. Navyše obsahujú ďalšie látky (tzv. plnidlá) pre zlepšenie vybraných vlastností. Práve variabilita vo vlastnostiach (napr. tepelná tolerancia, tvrdosť alebo odolnosť) v kombinácii so základnou vlastnosťou plastov, s plasticitou, jednotnosťou zloženia a relatívne nízkou hmotnosťou (pri veľkom objeme) umožňuje použitie prakticky vo všetkých priemyselných odvetviach.

Z chemického hľadiska sú plasty dlhé reťazce naviazaných atómov. Tieto reťazce sú tvorené z mnohých opakujúcich sa monomérov – čím tvoria polyméry (väčšina plastov je zložená z polymérov uhlíka v kombinácii s kyslíkom, dusíkom, chlórom alebo sírou v reťazci).

Vývoj plastov začal použitím prírodných materiálov (napr. žuvačky - spracovaného kaučuku) a následne pokračoval použitím chemicky modifikovaných prírodných materiálov – v súčasnosti pokračuje produkciou syntetických molekúl, pričom teoreticky poznáme toľko druhov plastov ako polymérov (viď. čo patrí do triedených plastov), pričom každý druh plastu sa vyrába vlastným spôsobom.

Čo (ne)patrí do triedených plastov?

Plasty tvoria 7% hmotnosti v celkovom množstve komunálneho odpadu. Keď zoberieme do úvahy celkové množstvo produkovaných odpadov (vrátane priemyselných a nebezpečných), tak nám vyjde produkcia plastov 280kg/obyv. SR/rok a to napriek tomu, že plasty majú pri veľkom objeme relatívne malú hmotnosť.

• Patria sem: PE (polyetylén) – LDPE a HDPE (light/high density PE – PE s nízkou/vysokou hustotou): číre a farebné fólie, tašky, vrecká, vedrá a fľaštičky od kozmetických a čistiacich prípravkov, vrecká od mlieka, prepravky fliaš; PET (polyetyléntereftalát): fľaše od nápojov, sirupov, rastlinných olejov; PP (polypropylén): obaly od sladkostí, tégliky od jogurtov a rôzne plastové nádobky a hračky, poháriky z automatov a iné plastové nádobky; obaly kozmetických výrobkov a pod.
• Nepatria sem: znečistené obaly (chemikáliami či priemyselnými olejmi), podlahové krytiny, guma, molitan, znečistené fólie zo stavieb a pod.

Ako je to s recykláciou?

Plasty je možné recyklovať obmedzene, v prírode sú však plasty takmer nezničiteľné – sú ľahké, odolné, pružné a odolávajú vode, slnku (aj UV žiareniu) a mechanickému poškodeniu.

Ako sa plasty recyklujú? („Cesta plastov“)


Plasty sa v spracovateľských firmách triedia na dotrieďovacích linkách – vytriedia sa z nich zložky odpadu, ktoré do triedených plastov nepatria alebo sú znečistené. Od spracovateľa resp. spôsobu spracovania záleží vytriedenie na jednotlivé druhy. Vytriedené plasty sa pripravujú na ďalšie spracovanie.
Z plastov sa vyrábajú rôzne drte, ktoré sa využívajú pri výrobe nových produktov – roztavením sa upravujú ako druhotná surovina v podobe drtí či granúl pre konkrétny výrobok.
 

Teória v praxi

• Plasty nie je z hľadiska spracovania nutné umývať - spracovateľom odpadu na tento účel slúžia priemyselné práčky plastov, cez ktoré vytriedené plasty pôjdu aj keď už budú „v malom“ umyté - šetríme tým vodu a energiu.
• Plasty tiež nie je nutné triediť (resp. záleží od spracovateľa), plasty sa priemyselne dotrieďujú na dotrieďovacích linkách.
• Dôležité však je, aby sme čo najviac zmenšili objem plastov – napr. stlačením „populárnych“ PET fliaš.
• Konkrétne z PET fliaš nie je nutné oddeľovať etikety a a uzávery – tieto sa po rozdrvení oddelia v priemyselnej práčke plastov.

Ako sa recyklujú PET fľaše na Slovensku?

Čo konkrétne sa vyrába z recyklovaných plastov?

Z PET fliaš sa vyrábajú opäť PET fľaše, textilné vlákna – z nich potom koberce alebo aj oblečenie, ale aj ďalšie materiály napr. viazacie pásky a blistre. Z fólií, vreciek alebo tašiek opäť fólie. Z tvrdých obalov (krémy a pod.) sa vyrábajú palety na tovar. Zvyšky, ktoré sa nedajú inak využiť, sa používajú na výrobu zatrávňovacích dlaždíc alebo alternatívneho paliva (v zmesi s inými zložkami odpadu do cementární a pod.).

Zneškodňovanie plastov spaľovaním?

Plasty je možné využiť energeticky – spaľovaním. Z hľadiska ekonomiky aj ekológie má samozrejme prioritu recyklácia. Niektoré inak nevyužiteľné typy plastov sa však, ako sme už spomínali, využívajú aj ako alternatívne palivo.
Pri spaľovaní je problémom obohatenie plastov rôznymi látkami, ako sú zmäkčovadlá, farbivá a stabilizátory. Tie často obsahujú ťažké kovy (hlavne kadmium a zinok). Pri spaľovaní sa ťažké kovy uvoľňujú do ovzdušia a zostávajú v popole. Pri nedokonalom spaľovaní plastov (pri nízkych teplotách - preto je spaľovanie v domácnosti ešte nebezpečnejšie ako v spaľovniach odpadu) plastov vzniká aj veľa oxidu uhoľnatého (CO). Tento plyn je jedovatý - je schopný viazať sa na krvné farbivo hemoglobín, čím znemožňuje prenos kyslíka krvou, čo môže viesť k vnútornému uduseniu.
Spaľovaním plastov sa uvoľňujú aj uhľovodíky, ktoré prispievajú ku vzniku fotochemického smogu. Ďalším nebezpečenstvom pri spaľovaní plastov je únik ftalátov, ktoré majú schopnosť kumulácie v ľudskom tele.
Pri spaľovaní vznikajú aj monoméry (chemicky jednoduchšie látky) príslušného plastu. Horením PVC vzniká kyselina chlorovodíková (HCl), ktorá silne dráždi horné dýchacie cesty a pri nedokonalom spaľovaní aj monomér PVC – vinylchlorid (dokázaný karcinogén).
Dym obsahuje aj karcinogénne dioxíny. Uvoľňuje sa aj plynný chlór, či ešte agresívnejší fosgén (známy ako bojový plyn). Vysoké koncentrácie majú za následok poleptanie pľúc a okamžitú smrť, nižšie vedú k ochoreniam dýchacích ciest.

Prečo triediť plasty? Odpoveď? Holé fakty

• Recykláciou oproti výrobe z primárnych zdrojov šetríme energiu - pre jednotlivé suroviny to predstavuje percentuálnu úsporu energie 97% v prípade plastov, 95% pri triedení hliníka, 74% pri oceli, 70% pri papieri a 25% pri skle.
• Na výrobu a likvidáciu polystyrénu sa spotrebuje 7-násobne viac vody, viac energie a z toho plynúcich škodlivých emisií ako na výrobu porcelánu.
• Vratné, opakovane používané obaly nápojov sa vracajú späť k výrobcom nápojov a opätovne plnia v priemere 20–50 krát (podľa Zákona o odpadoch majú predajne s predajnou plochou nad 100m2 povinnosť ponúkať nápoje aj vo vratných obaloch tých druhov, ktoré predávajú aj v jednorazových).
• Pri súčasnej spotrebe 33 ton ropy na obyvateľa Zeme ročne by sa vyčerpali ropné zásoby za 13 rokov.
• Množstvo odpadov z obalov neustále narastá, tvorí až 45% objemu domácich odpadov.
• Jedna prevádzka McDonald’s (McD) vyprodukuje denne v priemere 64kg obalového odpadu (okrem balenia pokrmov), ročne do 24 ton. Ak to vynásobíme počtom cca 25 000 stravovacích zariadení McD, vyjde nám takmer 6 000 000 ton odpadov ročne. Spolu s balením pokrmov sa toto množstvo môže šplhať až k 10 miliónom ton obalového materiálu, ktorý sa v priemere po 5 minútach používania vyhadzuje ako odpad.